Začiatkom augusta sa lúky pod Nízkymi Tatrami opäť zmenili na miesto, kde sa na niekoľko dní stretli tisíce ľudí. CampFest 2026 privítal na Ranči Kráľova Lehota viac ako 5 100 účastníkov vrátane organizačného a realizačného tímu, dobrovoľníkov a ďalších služobníkov. Prišli mladí ľudia, rodiny s deťmi, tínedžeri, dospelí aj staršia generácia. Prišli z rôznych miest, cirkví, prostredí a s rôznymi životnými príbehmi. Spájalo ich však jedno – túžba zastaviť sa, byť spolu a predovšetkým hľadať Boha.

Témou tohtoročného CampFestu boli Poklady pravdy. V čase, keď človeka každý deň obklopujú tisíce názorov, informácií, poloprávd a protichodných hlasov, festival položil jednoduchú, ale zásadnú otázku: Čo je pravda? A ešte presnejšie – kto je Pravda?

CampFest nechcel ponúknuť ďalší názor do množstva názorov. Posolstvo troch dní smerovalo k Ježišovi Kristovi – k Pravde, ktorá nie je filozofiou, pocitom ani momentálnym presvedčením, ale živou osobou. Bulletin festivalu túto myšlienku vystihol pozvaním, aby Pravda nezostala iba témou CampFestu, ale stala sa pokladom, ktorý si človek odnesie domov.

CampFest sa nezačal otvorením brán

Pre návštevníkov sa festival začal vo štvrtok. Pre stovky ľudí, ktorí ho pripravovali, však príbeh CampFestu začal oveľa skôr.

Už v sobotu týždeň pred festivalom sa stretli dobrovoľníci na konferencii Danielova generácia. Jej názov odkazuje na biblického Daniela – mladého človeka, ktorý sa ocitol v prostredí silného tlaku, no napriek tomu zostal verný Bohu.

A práve o takúto generáciu ide aj dnes. O mladých ľudí, ktorí sa nemusia izolovať od sveta, ale dokážu v ňom žiť, slúžiť, pracovať a tvoriť bez toho, aby stratili svoju identitu a vieru. O generáciu, ktorá nebude iba hovoriť o Bohu, ale bude pripravená nasledovať Ho aj vtedy, keď to niečo stojí.

Od pondelka sa približne 200 dobrovoľníkov spolu s organizačným a realizačným tímom pustilo do intenzívnej prípravy celého areálu. Stavali sa programové stany, pripravovala technika, registrácia, stanové mestečko, gastro zóny, športoviská, detské priestory, informačné miesta, komunikácie a stovky ďalších detailov, ktoré návštevník možno nikdy neuvidí, ale bez ktorých by festival nemohol fungovať.

Jedným z tohtoročných organizačných rekordov bolo postavenie hlavného programového stanu Hangár s rozmermi 30 × 60 × 11 metrov za tri dni. Za viac ako dvadsať rokov, odkedy organizácia tento stan používa, sa ho ešte nepodarilo postaviť tak rýchlo. Nebol to však rekord jedného človeka. Bol výsledkom spolupráce, vytrvalosti a služby množstva ľudí, ktorí vedeli, prečo to robia.

Najprv služobníci, potom služba

Silným momentom ešte pred otvorením festivalu bol stredajší spoločný program pre všetkých dobrovoľníkov a služobníkov.

V Humne zazneli chvály skupiny Tretí deň a následne Vlasťo Beňa priniesol posolstvo Svätý Duch zjavuje pravdu. Tá istá téma potom zaznela aj počas sobotného ranného hlavného programu CampFestu.

Jedným z hlavných obrazov prednášky bol ľudský život ako dom. Človek môže pozvať Ježiša dovnútra, ale nechať Ho iba v „predsieni“. Duch Svätý však postupne prichádza aj k ďalším dverám – k našim vzťahom, zraneniam, strachom, identite, sexualite, financiám, závislostiam, odpusteniu či budúcnosti. Nevstupuje násilím. Klope a čaká, či Mu človek dovolí priniesť svetlo aj tam, čo zostávalo roky zatvorené.

Posolstvo zdôrazňovalo, že obrátenie nie je koniec cesty, ale jej začiatok. Pravda neprichádza človeka ponížiť, ale oslobodiť. A posvätenie nie je jednorazová udalosť, ale celoživotné otváranie ďalších oblastí života Bohu.

Po tomto programe prišiel jeden z najdôležitejších okamihov príprav. Dobrovoľníci, organizátori a všetci služobníci boli modlitbou požehnaní, pomazaní a vyslaní do služby.

A až potom prišli návštevníci.

Poklady pravdy – jedna téma, mnoho strán

Vo štvrtok sa otvorili brány a festivalový areál sa začal plniť ľuďmi. Hlavné programy neboli zostavené ako samostatné prednášky bez vzájomnej súvislosti. Jednotlivé témy na seba nadväzovali a postupne skladali obraz toho, čo znamená poznať a žiť pravdu.

Michal Steiner otvoril festival témou Pravda ťa oslobodí. Hovoril o svete, v ktorom má často každý „svoju pravdu“, a o slobode, ktorú neprinášajú polopravdy ani klamstvo, ale Božia pravda.

V piatok ráno Vlado Žák otvoril tému Pravda o Bohu – o rozdiele medzi Bohom, akého si niekedy vytvárame podľa skúseností s ľuďmi, a Bohom, ktorého zjavuje Ježiš Kristus.

Nasledovala panelová diskusia Pravda v láske otvára srdce, v ktorej vystúpili Miro Tóth, Eva Hrešková a Peter Mozola, moderoval Peter Hrubo. Hľadali odpoveď na veľmi aktuálnu otázku: ako zostať verný pravde a pritom nestratiť lásku k človeku.

Piatkový večer patril Julovi Slovákovi a téme Pravda o sebe. Sobotu otvoril Vlasťo Beňa témou Svätý Duch zjavuje pravdu, Tomáš Štrba pokračoval témou Tvoje Slovo je pravda a večerný vrchol hlavnej série priniesol Michal Irsák v posolstve Pravda o Ježišovi. Záver festivalu spojil jednotlivé témy do výzvy Odvaha žiť v pravde, ktorú priniesol Miro Tóth.

Hlavní rečníci boli zo slovenského prostredia a program dopĺňali aj českí hostia v seminároch a diskusiách. Medzinárodný rozmer festivalu tento rok výraznejšie prinášala najmä hudobná časť programu.

Nielen hlavné pódium

CampFest však nikdy nebol iba o tom, čo sa odohráva v hlavnom stane.
Počas dňa paralelne prebiehali semináre, panelové diskusie, workshopy, podcasty, koncerty, detské programy a ďalšie formáty. Témy sa dotýkali oblastí, ktoré ľudia reálne riešia vo svojom každodennom živote.

Miro a Marta Tóth hovorili o transformačnej moci pravdy v partnerských vzťahoch. MUDr. Janka Nosková, MPH otvorila tému traumy ako nevyliečenej rany pod povrchom.

Slavo Poloha sa venoval pravdovravnosti, Jozef Brenkus st. závislosti a spoluzávislosti a Lívia Halmkan otvorila citlivú tému pornografie a zdravej sexuality.

Miro Iľko sa zaoberal slobodou v digitálnom svete, umelou inteligenciou, algoritmami a nekonečným obsahom, ktorý denne formuje našu pozornosť. Pavol Hanes a Ben Uhrin priniesli tému Pravda ako najsilnejšia zbraň.

Zdeněk David viedol seminár a diskusiu Kto som ja a kto si ty, Peter Švec diskutoval o pravde aj o príbehu Izraela, Timo Máhrik s hosťami hovoril o tom, ako objavovať „poklad“ vo svojom meste. Ďalšia diskusia otvorila otázku rastúcej osamelosti a hľadania celoživotného partnera – vystúpili Martina Brenčičová a Marek Mäsiar, moderovala Zuzana Hanusová.

Program tak neponúkal jednoduché odpovede na komplikované otázky, ale vytváral priestor hovoriť pravdivo aj o témach, o ktorých sa niekedy hovorí ťažko.

Keď hudba nie je iba koncertom

CampFest je open-air worship festival a hudba je jeho prirodzenou súčasťou. Ani tu však nešlo iba o koncertný zážitok.

Jedným z výrazných zahraničných hostí boli Hillsong London (UK). Bulletin ich vystúpenie charakterizoval nie ako obyčajný hudobný zážitok, ale ako spoločný čas modlitby, chvál a hľadania Božej blízkosti.

Na jednotlivých pódiách počas festivalu slúžili a vystupovali Hillsong London, James Evans & Orchestra, Brian Campbell, Timothy, GODZONE, ESPÉ, Tretí deň, BCC Worship, Martindom Worship, ICF Praha Worship, Rieka Života Podolínec, ECHO, Dominika Gurbaľová s kapelou, alltide, Azimuth, Rijola, GPS, Isaac Records, WoyS, DJ Dominn & DJ Damian Custom Project, DJ Martin Benc Music, Lýdia Rišová a ďalší.

Jednotlivé hudobné štýly boli veľmi rozdielne – od veľkých worshipových večerov cez komornejšie chvály až po rap či elektronickú hudbu. Spoločným menovateľom však zostávala snaha nasmerovať pozornosť človeka k Bohu.

Miesto, kde sa nehrá program – ale počúva človek

Možno jedna z najsilnejších častí CampFestu pritom nemala veľké pódium, reflektory ani tisíce ľudí.

Bol to stan príhovornej modlitby.

Neodmysliteľnou súčasťou CampFestu je už roky možnosť prísť za niekým, kto má čas počúvať. Bulletin festivalu opisuje túto službu ako priestor pre človeka, ktorý túži po osobnom rozhovore, modlitbe alebo spovedi, cíti sa sám, stratený alebo nevie, ako ďalej duchovne rásť.

Počas celého festivalu tu slúžili vyškolení modlitebníci s dlhoročnou skúsenosťou so službou ľuďom. Mnohí z nich absolvovali dvojročnú formáciu Nová DNA – Škola kresťanského poradenstva a vnútorného uzdravenia. Medzi služobníkmi sú aj psychológovia, psychoterapeuti či psychiatri, ktorí popri svojej odbornej profesii dlhodobo slúžia ľuďom v kresťanskom prostredí. Na CampFest neprichádzajú iba užiť si festival. Prichádzajú slúžiť.

Spolu s nimi boli v stane počas festivalu prítomní aj kňazi, ktorí účastníkom poskytovali možnosť svätej spovede.

Čísla z tejto služby hovoria samy za seba.

Približne 394 ľudí absolvovalo osobnú príhovornú modlitbu, pričom jedno takéto stretnutie často trvalo približne hodinu. Ďalších približne 400 až 500 ľudí prijalo osobnú modlitbu po výzvach počas hlavných programov a 300 až 350 ľudí využilo službu spovede.

Celkovo teda službou príhovornej modlitby alebo sviatosti zmierenia prešlo viac ako tisíc ľudí.

Záujem bol taký veľký, že niektorí čakali na osobný rozhovor či modlitbu až tri hodiny. Keď ich služobníci povzbudzovali, aby zatiaľ išli na program, viacerí odmietli – hovorili, že im to čakanie stojí za to. V sobotu preto vznikol systém číslovaných lístkov, aby ľudia mohli odísť na program a po niekoľkých hodinách sa vrátiť. A takmer všetci sa vrátili.

Možno práve toto patrí medzi najvýrečnejšie obrazy tohtoročného CampFestu.

Uprostred festivalu plného hudby, atrakcií a programu boli ľudia ochotní čakať celé hodiny na to, aby sa s nimi niekto modlil, vypočul ich a sprevádzal ich v tom, čo práve prežívajú.

Festival pre mladých, ktorý vyrástol spolu so svojimi návštevníkmi

CampFest bol od začiatku výrazne zameraný na mladú generáciu. Dnes však stačí prejsť sa po areáli a človek okamžite vidí, že jeho príbeh je oveľa širší.

S CampFestom totiž vyrástli celé generácie.

Tí, ktorí kedysi prichádzali ako tínedžeri alebo študenti, dnes prichádzajú so svojimi manželmi, manželkami a deťmi. Z mladých účastníkov sa stali rodičia a z CampFestu sa pre mnohých stala rodinná tradícia.

Po lúkach tak vedľa seba kráčali tínedžeri, mladí dospelí, malé deti, rodičia aj starí rodičia. Výraznú časť návštevníkov tvorili rodiny s deťmi, ktoré tu spoločne trávili čas, stretávali svojich priateľov a vytvárali svojim deťom skúsenosť viery, ktorú sami pred rokmi na CampFeste zažívali.

A pritom podstata zostáva rovnaká: nejde len o spoločný rodinný výlet. Rodiny prichádzajú predovšetkým preto, aby spoločne hľadali a uctievali Pána Ježiša Krista.
Deti neboli iba „doprovod rodičov“

Aj preto mal detský program svoje pevné miesto.

V programe boli GODZONE KIDS, chvály a interaktívny program ZA Chváličky, divadelné predstavenie Lenky Hoškovej Kráľovstvo na povale: O Čude, Príbehy jedného kráľovstva: Kniha či otvorený At[EL]ier pre malých aj veľkých.

GODZONE KIDS bol určený deťom približne od 7 do 13 rokov a prepájal živú hudbu, divadlo, hry a príbehy do programu zameraného na radosť, priateľstvo a stretnutie s Bohom.

Popri organizovanom programe mali deti a mladí k dispozícii množstvo ďalších možností – nafukovacie atrakcie, jumpy trampolíny, lezeckú stenu, vodný futbal, športoviská a veľké detské ihrisko.

A keď prišli horúce popoludnia, prirodzeným miestom na osvieženie bol aj Čierny Váh, ktorý preteká popri areáli. Bulletin návštevníkom výslovne pripomínal, že kúpanie je možné na vlastnú zodpovednosť a zároveň žiadal chrániť čistotu rieky a okolitej prírody.

Viac ako 300 zvierat ako súčasť festivalového zážitku

CampFest sa koná priamo v areáli Ranča Kráľova Lehota, a preto mohli účastníci využiť aj to, čo toto miesto ponúka počas roka.

Pre všetkých návštevníkov bola v rámci festivalového vstupného sprístupnená aj bežne platená časť Ranča so zvieratami, kde žije viac ako 300 zvierat.

Pre rodiny to znamenalo ďalší priestor, kde mohli medzi jednotlivými programami spomaliť, prejsť sa medzi zvieratami, ukázať ich deťom alebo jednoducho na chvíľu vymeniť ruch programu za pokoj ranča a prírody.

CampFest sa totiž odohráva v mimoriadnom prostredí na okraji Národného parku Nízke Tatry, pri Bielom a Čiernom Váhu. Aj bulletin festivalu venoval veľký priestor ochrane tejto prírody a ohľaduplnému správaniu účastníkov.

Stanové mestečko, v ktorom vzniká vlastný svet

Väčšina návštevníkov bývala tradične priamo v areáli vo veľkom stanovom mestečku.
Aj ono patrí k atmosfére CampFestu. Ráno sa človek zobudí medzi stovkami ďalších stanov, stretne susedov, ktorých deň predtým nepoznal, deti vybehnú na lúku a večer sa ľudia vracajú z programu do svojho malého dočasného mestečka.

Ďalší návštevníci využívali penzióny, hotely, ubytovne a ďalšie možnosti ubytovania v širšom okolí Kráľovej Lehoty.

CampFest tak na niekoľko dní vytvára svojský svet – mestečko uprostred prírody, v ktorom sa žije, spí, rozpráva, modlí, hrá, spieva a stretáva.

Keď po programe vyhladne

K festivalu prirodzene patrila aj pestrá gastro zóna.

Výraznú časť stravovania zabezpečovali prevádzky Ranča Kráľova Lehota, no spolu s nimi aj množstvo dlhoročných stánkarov a partnerov CampFestu, ktorí sa na festival vracajú pravidelne a za tie roky sa stali súčasťou jeho atmosféry.

V ponuke boli husté polievky, hamburgery, pizze, hotdogy, hranolky, vyprážané syry, grilované mäso a zelenina, živánska, cigánska pečienka, mäsové rezance, palacinky, bagety, popcorn, trdelníky, točená zmrzlina, rôzne nápoje, káva a množstvo ďalších jedál a dobrôt.

Festivalová Poľná kuchyňa napríklad ponúkala fazuľovú polievku s údeným mäsom, kapustnicu a kotlíkový guláš.

Aj pri jedle teda platilo jednoduché pravidlo CampFestu – každý si mohol nájsť svoje miesto.

Katolík, evanjelik, protestant – a predsa jedna rodina

Jednou z najvzácnejších vlastností CampFestu je niečo, čo sa nedá postaviť za tri dni ani objednať od dodávateľa.

Jednota.

Na jednom mieste sa stretávajú katolíci, evanjelici a veriaci z takmer všetkých protestantských cirkví a spoločenstiev. Ľudia prichádzajú z rozdielnych tradícií, používajú odlišnú liturgiu, niektoré veci možno chápu rozdielne a počas roka žijú v rôznych cirkevných prostrediach.

Na CampFeste však dokážu na niekoľko dní odložiť to, čo ich rozdeľuje, a upriamiť pozornosť na to najpodstatnejšie.

Máme spoločného Boha.
 Máme spoločného Pána Ježiša Krista.
 Máme Ducha Svätého, ktorý nás vedie.
 A máme Božiu lásku, ktorá dokáže búrať bariéry.

Práve preto sa na jednom pódiu a v jednom programe môžu prirodzene stretnúť ľudia z rôznych cirkví. Práve preto môžu jedni viesť chvály, ďalší kázať, iní sa modliť, ďalší spovedať alebo slúžiť deťom – a nemusí ísť o prezentáciu jednej denominácie.

Stredobodom CampFestu nie je denominácia.

Stredobodom je Pán Ježiš Kristus.

A možno práve toto je jedno z najsilnejších svedectiev, ktoré môže kresťanský festival priniesť dnešnej rozdelenej spoločnosti.

Päť kvapiek dažďa a veľa vďačnosti

Organizátori vstupovali do festivalu aj s obavou z počasia. Predpovede na piatok upozorňovali na búrky a pri open-air festivale s tisíckami ľudí je počasie vždy jednou z vecí, ktoré človek nemá vo svojich rukách.

Mraky prišli. Zdalo sa, že dážď začne každú chvíľu.

Napokon však na areál dopadlo obrazne povedané iba niekoľko kvapiek. V okolí pršalo, no lokalitu CampFestu výrazný dážď obišiel.

Pre organizátorov to bol ďalší dôvod na vďačnosť.

Rovnako ako skutočnosť, že počas celého festivalu nedošlo k žiadnej vážnej udalosti. Vládol pokoj. Neobjavili sa ani zásadné technické problémy či havárie, ktoré by výrazne narušili program. Po náročných dňoch príprav to pre organizačný tím znamenalo veľké povzbudenie.

Mnohí to nevnímali iba ako vydarenú organizáciu.

Vnímali v tom Božiu ochranu a požehnanie.
 
 
A potom CampFest skončil…

V sobotu neskoro večer dozneli posledné piesne v podaní Lydky Rišovej. V nedeľu sa začali baliť stany. Miesto, ktoré niekoľko dní žilo hudbou, modlitbami, rozhovormi, detským smiechom a stretnutiami tisícok ľudí, sa postupne začalo vyprázdňovať.

CampFest skončil.

Ale práve záverečná výzva Odvaha žiť v pravde pripomínala, že to najdôležitejšie sa nemá skončiť pri odchode z Kráľovej Lehoty.

Pretože pravda, ktorú človek počuje na festivale, nemôže zostať len peknou spomienkou.

Pravda sa musí dostať domov.
Do rodiny.
Do manželstva.
Do školy.
Do práce.
Do vzťahov.
Do rozhodnutí, ktoré nikto nevidí.
Do zranených miest života.
Do cirkvi.
Do spoločnosti.

Tohtoročný CampFest začínal otázkou, kde nájsť pravdu. Po troch dňoch smerovala odpoveď stále k tomu istému menu.

Ježiš Kristus.

Najväčší z Pokladov pravdy.

A možno práve preto CampFest nie je iba festivalom.

Je miestom, kde sa mladí aj starší, rodiny, deti, katolíci, evanjelici aj kresťania z rôznych protestantských cirkví môžu na niekoľko dní zastaviť, odložiť rozdiely a spoločne obrátiť svoj pohľad k Tomu, ktorý ich spája.

A potom sa vrátiť domov.

Nie iba s fotografiami, náramkom na ruke a spomienkou na dobrý koncert.

Ale s odvahou žiť v pravde.


S láskou,

Vlasťo Beňa