Už 2000 rokov počúvame na kázniach ako máme máme milovať svojho blížneho, ako je hnev a závisť hriech, ako sa máme modliť za svojho nepriateľa, ako si máme odpúšťať, ako si nesmieme nadávať, ako nesmieme jeden druhého súdiť, ako nemáme odporovať zlu a predsa sa hádame rozvádzame sa, roky sa s blížnymi nerozprávame, okrikujeme sa, ponižujeme jeden druhého, mstíme sa, nenávidíme jeden druhého, súdime sa, nevieme si odpustiť. Prečo? V čom je problém? Kde je ten pes zakopaný? Veď sme kresťania. Navštevujeme kostoly a sledujeme online omše. Modlíme sa ráno, večer, počas dňa, a predsa máme problémy? Áno diabol je prefíkaný, ale ak by sme dodržiavali všetky Ježišove slová a prikázania, tak by sme sa nemali dostávať do problémov alebo sporov, ale mali by sme byť šťastní.

Problém je v tom, že sa nevieme vysporiadať so svojimi krivdami a citovými zraneniami. Diabol to zneužíva na to, aby v nás vyvolával hnev a strach a tým nás vychýlil z Božej cesty a viedol nás k nenávisti, pomste a neschopnosti odpúšťať.

Diabol takisto vie, že výmena názorov nie je len obyčajná diskusia, alebo hľadanie dobrého riešenia, ale že si každý z nás takto osobuje na niečo právo, alebo môže niečo povedať, čo môže druhému ublížiť alebo ho ponížiť. Hlavne kritiku a hnev voči blížnemu diabol ľstivo využíva na vytváranie svárov. A pritom nás Ježiš jasne upozorňoval, aby sme nesúdili svojho blížneho.

Riešenie je jednoduché na pochopenie, hoci si vyžaduje našu veľkú trpezlivosť a silnú vieru v Boha: Modlime sa stále, keď pociťujeme zlé pocity ako je krivda, hnev, strach, nenávisť a iné zlé pocity, aby nám Boh pomohol zbaviť sa týchto zlých pocitov a urobil naše srdcia čistými a otvorenými pre prijímanie Božej lásky, radosti a šťastia. Zabránime tak diablovi, aby nás cez zlé pocity ovládal, aby nás neustále zneužíval, aby sme hrešili a dotlačil nás do toho, aby sme konali zlo a hádali sa.

Doterajšie Božie znamenia mi ukazujú, že nám to prinesie šťastie v našich životoch a Boh nás pred diablom ochráni.