« Späť

Božie sviatky

Spoznala som Ježiša asi pred desiatimi rokmi. Popri hľadaní a budovaní vzťahu s Ním som kde-tu narážala na fanúšikov židovskej kultúry. Nerozumela som ich nadšeniu, aj keď som mala veľmi rada všetko, o čom sa v Biblii písalo. Časom sa to začalo meniť a zažila som spoločenstvo so židovskými priateľmi, ktorí sa v nedávnom čase obrátili k Ježišovi.

Ako sme slávili židovské sviatky na Ranči

Spoznala som Ježiša asi pred desiatimi rokmi. Popri hľadaní a budovaní vzťahu s Ním som kde-tu narážala na fanúšikov židovskej kultúry. Nerozumela som ich nadšeniu, aj keď som mala veľmi rada všetko, o čom sa v Biblii písalo.

Časom sa to začalo meniť a zažila som spoločenstvo so židovskými priateľmi, ktorí sa v nedávnom čase obrátili k Ježišovi. Prekvapila ma ich úprimná vďačnosť, prijatie, ich úcta, a vzťah s nimi menil aj môj vzťah k Izraelu. Začala som sa za tento národ modliť.

 

 

Čo sú vlastne židovské sviatky, a s kým sme ich slávili?

Židovský sviatok je určený deň alebo viac dní, ktoré dodržiavajú Židia ako sväté alebo svetské pripomenutie dôležitých udalostí židovskej histórie.

Samotné sviatky sa vo všeobecnosti viažu podľa pôvodu na "biblické sviatky", ktoré majú svoj zdroj v Tóre (prípadne v Biblii). Ďalšou skupinou sú sviatky, ktoré vzišli z historických udalostí, ako sú Chanuka a Purím.

Všetky tieto sviatky sme mali možnosť spoznať v rámci predĺženého víkendu s mesiánskou skupinou Židov, ktorí nám predstavili, ako slávia tieto sviatky oni. (Krátky prehľad hlavných židovských sviatkov a ich význam je pre zaujímavosť uvedený pod článkom.)

 

 

Kyjevský hebejský mesiánsky zbor KEMO (Kyjevskoje Evrejskoje Mesianskoje Obscina) bol pozvaný na Ranč v Kráľovej Lehote, predstaviť nám prežívanie židovských sviatkov.

Tento zbor patrí medzi najväčšie mesiánske zbory na svete. Pôsobí v meste Kyjev na Ukrajine. Rokmi KEMO rástol a v súčasnosti má okolo 2000 členov. Zbor tvoria Židia i nežidia, všetci, ktorí prijali Pána Ješuu Mesiáša (Ježiša Krista).

Čím bol víkend pre účastníkov zaujímavý? Ako môžeme prežívať židovské sviatky "my kresťania"?

Spoznala som, že Židia majú každý týždeň skutočnú slávnosť.

„Šabat pre nich je čas skutočnej radosti a oslavy. Pre nás je nedeľa dňom odpočinku, oni Šabat pretancovali,“ – podelila sa o skúsenosť Danka.

 

 

„Cez mesiánsky zbor KEMO ma viedol Boh k novej spiritualite a mentalite, Ježis mi dal cez čas s nimi strávený moju (staro-novú) identitu. Viem presne, kto som, čo chcem, a čo je moja špecifická úloha,“ – zdieľa sa Jarka.

„Tú explóziu radosti a života, Božej živelnosti a moci, ktorú som zažila v slávení sviatkov s týmito mesiánskymi Židmi, môžem opísať ako veeeľkú radosť a slobodu. Radosť, že Izrael je na ceste uvidieť a spoznať Pána. Je to ťažké, ale je to na spadnutie – Mesiáš a celý svet na nich čaká, a bude to veľká radosť na zemi aj v nebi, keď vyvolený národ uvidí Mesiáša a uverí v Neho.

Večera Pánova a Šabat boli pre mňa kľúčové momenty, keď sme to mohli spolu sláviť. Po modlitbe rabínov vyzval hlavný rabín, aby si ľudia spytovali svedomie, pýtali sa Pána, či sú hodní ho prijať, a ak nie, majú si pýtať svetlo a ľutovať svoje hriechy. Vytvorili sa rady a veľmi veľa ľudí pristúpilo k vyznávaniu hriechov, objímali sa, plakali, a rabíni im žehnali.

Je toho ešte veľa, čo by som mohla pozdieľať – napríklad ako mesiánski Židia – muži, majú silnú mužskú spiritualitu – silné, mocné, ale zároveň nádherné, požehnané a veľmi plodné,“ – ukončuje svoje zdieľanie Jarka.

 

 

„Pri slávení sederovej večere nájdem vždy niečo nové,“ – píše Martin. „Čo ma na nej najviac chytá za srdce, je pripomínanie si konkrétnej udalosti Izraela – Exodu cez spomínanie – čítanie z Písma a cez zdanlivo obyčajné úkony – podávanie jedla a jedenie. Nejde tu o hlbokú teológiu, netreba na to teologický traktát ani veľkú mystiku (pričom toto všetko v tom je, chcem tým len povedať, že nie je to o hlbokých úvahách), ale o využitie obyčajných vecí – jedla a spoločného stolovania. Toto ma na Židoch fascinuje, že vedia bežným rutinným veciam dať hlboký zmysel a tým osláviť Boha. A pritom nezávislému pozorovateľovi to nepripadá nijako zvláštne.

Sederová večera je pre mňa liturgia, ktorú môžem sláviť doma, v rodine alebo v úzkom okruhu priateľov. Krásna je tam otázka najmladšieho člena rodiny: Čím sa odlišuje dnešná noc od iných? Áno, čím sa odlišuje sederová večera od iných? Veď jeme to, čo vždy, aspoň na iné sviatky, nič výnimočné. A predsa ide o samotnú podstatu nášho bytia, o pripomenutie si prechodu zo stavu otroctva do stavu slobody. To, že každé gesto, každé sústo a každý pohár má v sedrovej večeri svoj zmysel a odkaz na udalosť Exodu, mi znova pripomína, čo Ježiš urobil pre mňa (čiže môj osobný exodus). Už to nie je len také slovo: Ježiš ma vyslobodil – a o chvíľu na to zabudnem a žijem svojimi starosťami. Práve pri tejto večeri, keď si svoj exodus rozdelím na drobné, čo to vlastne to vyslobodenie v mojom prípade znamená, aké konkrétne činy Ježiš urobil, aby som bol slobodný, môžem skutočne od srdca ďakovať a oslavovať Boha za svoju slobodu,“ – ukončuje svoje zdieľanie Martin.

„Navyše, pre mňa ako pre kresťana, účasť na sederovej večeri mi pomáha pochopiť význam kresťanskej Veľkej noci a jej symboly.“

Čas so skupinou KEMO bol vážne požehnávajúci, tancom ako aj modlitbou sa dajú vybojovať duchovné boje.

„Tanec ako chvála je skutočne požehnávajúci,“ – potvrdzuje Ivan. „Radosť v Pánovi je moja sila. Som veľmi vďačný za vyučovanie o Sviatkoch Hospodinových, pretože v nich sa odzrkadľuje Boží charakter, to, kým je Boh. Bolo to pre mňa požehnaním.“

Krátky prehľad významu židovských sviatkov

Najsvätejšie zo židovských náboženských sviatkov sú uvedené v Tóre (Biblii – v Exoduse, Levitiku a Deuteronomiu).

Pesach (hebr. פסח) alebo pascha, v Biblii Sviatok nekvasených chlebov (hebr. חג המצות - Chag ha-macot), nesprávne (židovská) Veľká noc je židovský pútnický sviatok slávený na jar, pripomienka exodu Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Keď faraón ani po deviatich ranách nechcel Židov prepustiť, pobil Hospodinov anjel všetkých egyptských prvorodených (ľudí aj zvieratá). Židia si však na Boží rozkaz natreli veraje svojich dverí krvou obetovaného baránka a tak ostali ušetrení (Ex 12, 3-11). Sviatok sa začína 15. dňa židovského mesiaca nisan a trvá sedem (v Izraeli), resp. osem (v diaspóre) dní. Počas trvania sviatku židia nesmú konzumovať nič kvasené. Podľa niektorých religionistov vznikol Pesach pravdepodobne historizáciou dvoch archaických jarných sviatkov, pastierskeho (obeta prvorodeného baránka) a roľníckeho (sviatok nekvasených chlebov).

 

 

Jom kipur alebo Jom kippur (hebr. יום כיפור) je židovský Deň zmierenia, ktorý pripadá na 10. deň židovského mesiaca tišri. Je to najväčší židovský sviatok, sprevádzaný 25-hodinovým prísnym pôstom a intenzívnymi modlitbami za odpustenie hriechov. Súčasťou rituálu je trúbenie na baraní roh šofar.

Šabat (hebr. שבת‎, výslovnosť v jidiš šabes) alebo sabat je v judaizme siedmy, sviatočný deň v týždni, sobota. Je dňom odpočinku a modlitby. Začína sa v piatok tesne pred západom slnka a končí v sobotu po západe slnka.

Sviatok Purim sa opiera o text knihy Ester. Sviatok Chanuka má svoju oporu v deuterokanonickej knihe Machabejcov a v neskoršom rabínskom ustanovení v Talmude.

Chanuka (hebr. חנוכה, jidiš výslovnosť Chanike) alebo Sviatok svetiel alebo Sviatok zasvätenia je židovský sviatok, ktorý sa začína 25. dňa v židovskom mesiaci kislev a trvá osem dní. Je spomienkou na znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu Makabejcami po jeho znesvätení Antiochom IV. Epifanom. V židovských domácnostiach sa zapaľujú sviečky na osemramennom svietniku (chanukija), každý deň o jednu sviečku viac. Deviate, stredné rameno slúži ako pomocník pri zapaľovaní (šámes).

 

 

Purim (hebr. פורים - žreby, z akkadského pūru) je židovský sviatok a spomienka na víťazstvo Židov pod vedením Mordochaja a kráľovnej Ester nad archetypickým antisemitom Hamanom, ktoré je opísané v biblickej knihe Ester.

Slávi sa 14. dňa židovského mesiaca adar. V mestách, ktoré mali v Jozueho dobe hradby, sa slávi až 15. adaru a hovorí sa mu Šušan purim. Purim je najradostnejším dňom v roku a najbujarejším spomedzi židovských sviatkov. Sprevádzajú ho verejné recitácie knihy Ester, rozdávanie almužien a darčekov, maškarády a konzumácia alkoholu.