« Späť

Jeden deň v živote prevádzkarky

5:00 – zvoní budík. Prevaľujem sa na posteli a čudujem sa, čo to je za čudný zvuk. Milovaný snooze... ešte chvíľu... o 5:40 sa pomaly vyťahujem z postele a snažím sa namotivovať do nového dňa.

6:30 – ja a 5 kolegov, plní chute a odhodlania už sedíme v jedálni, čítame si Bibliu a hľadáme silu od Pána v modlitbe. O 7:00 začíname chystať raňajky a hneď aj obedové balíčky. Našich 100 hostí dnes odchádza po raňajkách, keďže však cestujú ďaleko a sú to deti, chystáme im aj balíčky. Do 10:00 musia byť hotové. Nesmieme však zabudnúť, 2 deti sú bezlepkové, 3 bezlaktózové, jedna má kombináciu oboch diét a jeden nemôže jesť paradajky. Ach áno, jedna dievčina mlieko môže, len syr jej robí problémy. Prišiel už chlieb? Ešte nie. Je 7:23, najvyšší čas, raňajky sú o 8:00. Volám šoférovi z pekárne. Ak by sa niečo stalo a nestihol by prísť, alebo ak pomiešali objednávky, alebo ak sme zabudli objednať, niekto z nás musí letieť do Liptovského Hrádku a doniesť 17 chlebov, najlepšie aj krájaných, pokrájať by sme ich už nestihli. Šofér je však už pred poslednou zákrutou, všetko je v poriadku. Spomínala som, že sme o 6:30 plní chute a odhodlania? Ha-ha-ha.

Jeden týždeň tábora je za nami, ďalší turnus prichádza večer. Dnes budeme mať cca 7 hodín na upratanie a prípravu celého areálu a seba na novú dávku výziev, požiadaviek.

Počas raňajok za nami prichádza Zuzka, vedúca tábora. Hovorí, že včera pri večernom programe 3 deti odovzdali život Pánovi Ježišovi.

Dobre. Pre toto sme tu. Pre toto som dnes vstávala. Toto je moja motivácia a dôvod, prečo toto všetko robím. Pre toto o desiatej sadám do auta a idem vyzdvihnúť prichádzajúcich dobrovoľníkov z okolia, ktorí nám pomôžu dať Ranč do poriadku za 7 hodín. Po celom týždni pobytu detí také upratovanie nie je sranda, ale aj dobrovoľníkom sa zalesknú oči, keď počujú príbehy z tábora. Rozdelíme si úlohy, berieme do ruky vysávač, handry, čistiace prostriedky, obliečky.

Odchádzajúci táborníci sa prichádzajú rozlúčiť a poďakovať. Ďakujeme si však navzájom. Môcť stáť pri ich službe a poskytovať podporu, priestor a služby ľuďom, ktorí vedú deti k Bohu, tu sa už ruší vzťah zákazník a poskytovateľ služieb a vznikajú nové priateľstvá a súrodenecké vzťahy. Uvedomujeme si jednotu v tom, že chceme prinášať Božie kráľovstvo na zem.

 

 

Skontrolujem vrátené kľúče, posledné úsmevy a ideme na to. Upratovanie. S kuchármi prechádzame, či prišiel všetok objednaný tovar na ďalší turnus. Chýba maslo a neprišli jogurty. Nuž, zase niekto sadá do auta a ide nakúpiť. Predavačky v Hrádku nás už poznajú.

Obedná prestávka, celý tím obeduje pomaly, potichu, unavene. Po obede káva, pokračujeme. Strategická porada, čo je hotové, čo treba. Dievčatá sa sťažujú, že už nevládzu. Vymieňame úlohy, nech sa úsilie rozloží rovnomerne. Hodnotíme, ktorá izba získava najviac bodov v zanechanom neporiadku J. Nachádzame zabudnuté osamelé ponožky, tričká, dokonca aj telefón.

16:00, posledné stery podlahy, už však vstupujú noví hostia, ktorí sa tešia na tábor. Nahadzujeme profi úsmev číslo 17, vítame ich a preberieme detaily pobytu. Noví vedúci sa zdieľajú, aké mali prekážky pri organizácii, koľko detí sa im odhlásilo, ale zato na poslednú chvíľu pribudli deti, ktorých rodičia sa rozvádzajú, a tak im chceli dopriať trochu úniku. Áno, pre toto sme tu.

Vydáme večeru, hostia štartujú tábor a my sa tešíme, že je večer. Zajtra nás čaká však nový deň, nové výzvy, nové ohrozenia, nové očakávania, možné kontroly, ale aj nové zázraky a požehnania, pretože – pre toto som tu. Aby som mohla na vlastné oči vidieť, čo Boh robí vo svojej Cirkvi na Slovensku, a hoci aj cez praktickú službu sa toho dotknúť a byť toho súčasťou.

Danka Hrivnáková