« Späť

List mladšej ségre: Chcem, aby si nemusela počítať koľko máš likes

List mladšej ségre: Chcem, aby si nemusela počítať koľko máš likes

IDENTITA. Vieš, kto si? Aká si? Nie všetko, čo o tebe hovoria druhí, je pravda. Nauč sa rozlišovať pravdu od lži o sebe samej. Ohromne ti to uľahčí život!

Čau Dadý, chcem ti napísať, čo sme teraz preberali na Ranči. Bol tu víkend Nová DNA poradenstvo. Téma bola Premena myslenia – asi šesť prednášok. Hovorili tam pár fakt dobrých vecí. Nebudem ti hovoriť všetky, lebo by ti rupla hlavaangel, ale niečo ti sem hodím.

Myslím, že v každej prednáške sa aspoň povrchovo dotkli témy tvoja identita. A podľa mňa je to dnes kľúčová téma. A tiež podľa mňa patrí ku všetkým prednáškam, čo tu zazneli a pravdepodobne ešte zaznejú. TVOJA IDENTITA, to znamená „kto si“ – tvoja ja. To je to, aby si nemusela počítať, koľko máš likes na „instáči“. cool (Viem, hovorila si mi, že Facebook používajú už len starí.) A nemysli si, aj ja s tým bojujem. Ale ide o to, aby sa ti nezačal rúcať svet, keď tvoju fotku nikto „neolajkuje“.

 

Nauč sa rozlišovať pravdu od lži

Chcem, aby si vedela, že nie všetko, čo o tebe hovoria druhí, je pravda. Nauč sa rozlišovať pravdu od lži o sebe samej. Ohromne ti to uľahčí život.

Keď ti niekto povie lož, rozpoznáš to? A keď ti niekto povie lož o TEBE SAMEJ, rozpoznáš ju? Poviem ti, o čo ide. Ja na to totiž prichádzam až teraz. A ty môžeš mať desať rokov náskok. Navyše si moja milovaná ségra. Ide o to, aby si vedela, kto si. Aká si, čo máš rada a čo nemáš rada. Aké máš dary a talenty. Aké máš dobré vlastnosti a čo by si na sebe mohla zlepšiť. Čo ti svedčí a čo ťa ničí. A hlavne, akú máš nádej a komu patríš. A potom, keď to zistíš, je dôležité, aby si sa na to dokázala postaviť ako na skalu, aby si v tom bola pevná. Poviem ti, čo sa mi stalo.

Bolo to v lete, myslím, pred rokom, ale stále si to pamätám ako dnes. S dievčatami sme obsluhovali v kaviarni, nejak sme nestíhali a bola celkom napätá situácia. Jedna kamoška sa ma na niečo spýtala, alebo možno ja som jej niečo povedala, ale viem, že som hovorila viac priamo než obvykle. A ona mi povedala: „Niekedy sa správaš fakt strašne arogantne.“ A odišla. Chvíľu som zostala stáť. A premýšľala som nad tým, čo sa stalo. Väčšinou, keď niečo preženiem, nemám pokoj a som usvedčená. Ale v tomto prípade to bolo inak. Síce sa mi aj tak rozohnala krv v žilách, ale ja som si bola skoro istá, že táto veta o mne nebola pravda. Na chvíľku som si sadla a krátko som to prebrala s Bohom. Po chvíľke som vedela, že tá veta bola lož a nemám ju prijímať. Postavila som sa jej s Bohom za chrbtom a povedala som si polohlasne: „Nie, ja nie som arogantná. A ani teraz som sa tak nesprávala!“ A prišiel mi obrovský pokoj. Bola to jedna zo situácií, kedy som vďaka poznaniu, aká som, dokázala zvíťaziť nad negatívnym súdom, ktorý by ma inak pravdepodobne sundal tak, že by som nad tým rozmýšľala celý večer, a asi by som ani nedokázala prežiť chvály. Namiesto toho som cítila, že je na mňa Boh pyšný. Bol to jeden vyhratý boj.

Od toho času ich ale bolo dosť aj prehratých. Za prehratý boj považujem to, keď -> prijmeš o sebe lož. Alebo -> neprijmeš pravdu, aj keď môže bolieť. To je prehra. Boh nechce, aby sme sa preceňovali, ale ani podceňovali. Chce, aby sme sa videli v pravde. Preto sa musíš nájsť!

„Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka národom.“ (Jeremiáš 1:5)

„Proste, a bude vám dané; hľadajte, a nájdete; klopte, a bude vám otvorené.“ (Matúš 7:7)

A teraz ako... za prvé... rozmysli si, do akého zrkadla sa budeš pozerať.

Tvoje zrkadlo

Albínka Beňová použila pri jednej prednáške príklad so zrkadlami. Tu na ranči totiž jedno zväčšuje.laugh Keď tu budeš, tak ti ho ukážem. Tak pred ním varovala. Je na dámskych toaletách. cool Skúsim ti parafrázovať jej prirovnanie. Predstav si, že stojíš v zrkadlovom labyrinte. V jednom zrkadle sa vidíš ako trpaslík, v druhom dlhá ako ten vysoký z rozprávky Dlhý, široký a bystrozraký. V treťom si ohromne tučná, vo štvrtom chudšia ako v skutočnosti. V jednom si celá pokrútená, ale len čo sa obzrieš, vidíš ďalší obraz, v ktorom si pripadáš ako naša mamka. laugh Problém je, že ani jedno nie je realita. Akú máš o sebe predstavu ty? Vieš, kto si, Dadý? Ako vypadáš? A aká vlastne si? Vieš to? Aké máš zrkadlo?

Žiaľ, predstavu o sebe samých si väčšinou tvoríme na základe toho, čo o nás povedia druhí ľudia alebo podľa toho, ako nás ocenia. Sú naším zrkadlom. Albínka hovorila, že tie zrkadlá sú nám nastavované už od detstva, a že práve tam tú spätnú väzbu, obraz o sebe samých, prijímame najviac. Pretože práve spoznávame svet a všetko predložené prijímame vo svojej naivite automaticky za pravdu. Nečakáme, že by to nebola pravda. „Mamka a ocko hovoria vždy pravdu. Takže keď vraveli, že nemám po kom byť šikovná maliarka, znamená to, že nie som a nikdy nebudem šikovná maliarka. Keď vraveli, že kvôli tomu, že veľmi krásne spievam, by som mala spievať pred ľuďmi, znamená to, že by som mala spievať pred ľuďmi.“ 

Ale ako hovorí Zdeněk Svěrák ako rozprávač v rozprávke Lotrando a Zubejda: „Nie všetky rady rodičov bývajú vždy múdre.“ Už som ti to raz hovorila, ale chcem, aby si si to zapamätala ako odstrašujúci príklad toho, aké dôsledky môže mať, keď prijmeš informáciu o sebe od druhých ľudí ako pravdu, aj keď to môžu byť najbližší.

Prijímanie svojej identity od druhých

Po základke som rozmýšľala, kam mám ísť na strednú. Nepoznala som ešte samú seba, neuvedomovala som si, že môžem mať svoj názor na seba samú. Že môžem snívať o tom, čo by som ja chcela. Myslela som si, že je múdre poslúchnuť už životom skúsených rodičov. Myslela som si, že zatiaľ, kým si vytvorím niečo ako predstavu o svojom živote, „na ktorú ešte nemám vek“, je dôležitejšie skôr neurobiť chybu, než vykročiť do niečeho, čo by som asi chcela. Preto namiesto toho, aby som sa rozhodovala, čo asi chcem, rozhodovala som sa na základe toho, čo by som nemala chcieť, alebo aká som z pohľadu rodiny:

 

  1. „Nechoď na gympel. Ja som sa tam trápila, takže ty sa tam budeš tiež trápiť.“
  2. „Pochádzaš z rodiny stavbárov, takže si technický typ.“ 
  3. „Nemôžeš byť s dievčatami, lebo by ťa zožrali.“

-> Čo som si z toho v svojich 15-tich rokoch vzala? „Aj keď mám v deviatej triede samé jednotky, nie som dosť múdra, pretože mamka si myslí, že by som sa na gympli trápila. Psychologičkou teda asi nebudem. Navyše rodina hovorí, že som určite technický typ. Aj tak dedo vraví, že nemôžem byť s dievčatami, takže zdravotka a ekonomika nepripadajú do úvahy. Pôjdem teda na stavarinu, kde je plná trieda chalanov. Všetky podmienky splnené. Idem na stavarinu.

 

Neuvedomila som si, že za svoj život zodpovedám sama. Že je to na mne. Neduvedomila som si, že môžem neposlúchnuť rady. Neuvedomila som si, že „nie všetky rady rodičov bývajú vždy múdre.“ Neuvedomila som si, že nemusím byť dcéra podľa ich predstáv, ale že môžem byť žena podľa svojich, alebo najlepšie.. Žena podľa „Božích“ plánov. Nechápala som, čo to znamená identita. Nechápala som, čo to znamená snívať s Bohom. A tak som sa rozhodla na základe „pravdy o mne“, ktorú mi povedali druhí a na základe strachu. Výsledkom bolo, ako už veľmi dobre vieš, že som v polke prvého ročníka na stavarine, kde som bola v triede, ktorú skoro z polovice plnili dievčatá, zistila, že rozhodne nie som tak technický typ, ako mi bolo predkladané, a že ma škola nebaví.

 

 

Ségra moja milovaná. Ja viem, že ty sa tým, čo si o tebe myslia druhí, nenechávaš tak ovplyvniť, pretože si to vďaka Bohu zdedila po našom ockovi. laugh Ale odrazy tých zrkadiel prijímaš nejakým spôsobom aj tak. Absolútne imúnny k tomu nie je nikto. Preto Danielka, rozlišuj, čo je pravda a čo nie je. Nebuď pasívny príjemca odrazov nedokonalých zrkadiel. Kiež ti Boh zjavuje pravdu o tebe samej. Kiež ti už teraz v tvojich štrnástich rokoch ukazuje, kým si. Kiež ti vkladá do srdca túžby, ktoré neprehliadneš a prosím ho o odvahu, aby si dokázala do tých Božích výziev vkročiť.

„Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho.“ (1. Korintským 2:15)

Orezávanie zlých vetiev 

Už sa ti určite stalo, že si niekedy zareagovala tak, že si sa vôbec nespoznávala. Prečo? Prečo sa správam tak, ako nechcem? Problém je v tom, že nevidíme úplne do svojho vnútra.

„Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.“ (1. Korintským 13:12)

Práve preto sa niekedy aj celý život hľadáme a snažíme sa spoznať samých seba. Problém s tým mal aj apoštol Pavel, maj pokoj. angel

„Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem.“ (Rímskym 7:19)

O tom ti ale napíšem viac v ďalšom liste. Bola tu totiž celá prednáška o obranných mechanizmoch, opakovanom a okopírovanom správaní. Tiež dosť zaujímavé. Ale identita je ten základ.

Nastavia ti pravdivé zrkadlo skutočné kamošky?

Danielka moja, mať okolo seba priateľov, ktorí ti v pravde, alebo aspoň v snahe o pravdu povedia, ako ťa vidia, je obrovský dar. Poznáš to sama. Ak chceš o sebe poznať pravdu, asi nepôjdeš za kamoškou, ktorá ti od rána do večera lichotí. Vieš sama, že pravda na začiatku väčšinou nie je príjemná.

 

„Mne však neveríte, pretože ja hovorím pravdu.“ (Ján 8:45)

 

Tiež by si ale nešla za niekým, kto ťa len kritizuje a zráža. Priatelia – a tým myslím blízki, ktorí ťa majú skutočne radi, a ktorým leží na srdci tvoj prospech a rozvoj, ťa môžu pravde priblížiť. Prosím, hľadaj takých ľudí a obklopuj sa nimi. Neposedávaj s posmievačmi, ale s ľuďmi, ktorí hľadajú pravdu. Praví priatelia ti povedia, kde vidia tvoje silné a slabé stránky. Si to ale ty sama, kto zhodnotí, čo je pravda a čo nie je. Príď kľudne aj za mnou, keby si chcela, ale ver, že ani ja ti nenastavím tak čisté zrkadlo, aby si uvidela seba samu v celej pravde. Celú pravdu ti môže ukázať naozaj jedine Boh. Tvoj autor.

Pravdivé zrkadlo je Boh

Viem, Danielka, že Boha poznáš. Boha Abraháma, Izáka a Jákoba. Boha, ktorému kráľ Dávid spieval žalmy a predovšetkým Boha, ktorý svojou mocou vzkriesil svojho Syna Ježiša Krista z mŕtvych. Krista, ktorý povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14:6) Mám z toho veľkú radosť, Dadý. Inak by som nevedela, čo ti mám poradiť, aby si sa videla v pravde. Naozaj. Chcela by som. Ale nepoznám na celom svete nič a nikoho iného, v kom by si mohla nájsť svoju pravú identitu. Nepoznám nič, o čo by som sa mohla oprieť vo chvíľach, kedy ti tvoja sebahodnota bude klesať kvôli niekoho „blbej poznámke“. Nepoznám nikoho a nič okrem Boha, o ktorom verím, že tvorí Slovom. A tak ti Danielka predávam tú jedinú modlitbu, ktorá ti môže ukázať, kto naozaj si.

Počula som totiž, ako mi Boh hovorí: „Žiadam ťa, aby si sa staka tou, ktorou som ťa povolal byť.“ A preto som povedala: „Chcem sa ňou stať.“

Preto mojou modlitbou posledné týždne je: „Prosím, Abba, ukáž mi, ako ma vidíš ty.“

 

Nič viac, nič menej. Ver mi, Dadý, že keď budeš túžiť po tom, aby ti On ukázal pravdu, ukáže ti ju. Chcem ťa povzbudiť, aby si zo začiatku bola silná a nezľakla sa prvých odpovedí na tvoju modlitbu. Je potrebné, aby každá lož vyšla na svetlo. Až potom ju rozpoznáš. Práve svetlo ti ukáže pravdu. Svetlo, ktoré posvieti do temnôt. Svetlo, vďaka ktorému sú obrysy našej duše viditeľné. Svetlo, vďaka ktorému sa dokážeme vidieť „nahí“. Čím skôr necháš Boha, aby ti to vysvetlil, tým lepšie. Nezľakni sa toho, všetci sa najprv predierame tŕním, ktorým sme sa už stihli obklopiť. Je to ale cesta do slobody. Do čistoty. Do krásy.

 

 

Okrem toho tŕnia ti totiž Boh bude zjavovať aj to, ako veľmi nádherná si. Bude ti ukazovať, aká si vzácna, múdra, ako ťa miluje. A potom Dadý... Ono totiž, keď budeš vedieť, kým si, môžeš sa na to postaviť a začať budovať. USKUTOČŇOVAŤ TIE SNY, KTORÉ DO TEBA VLOŽIL BOH. A TO POTOM BUDE JAZDA. Už teraz sa na to teším, do akého projektu sa s Bohom pustíš. Len nezabudni, aj sny a túžby srdca je potrebné rozlišovať. Pri tom pomôže slovo, ktoré nám zanechal Pavol v liste, ktorý píše Židom...

„Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.“ (Židom 4:12)

 

Dadý, tu máš tip od staršej ségry. Žalm 139. Píše sa v ňom napríklad...

... Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš… …Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať…

A ďalšie pecky, ako napríklad: „Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal.“

Vytiahni tú tvoju super džínsovú Bibliu na zip s kapsičkou wink, občas si to prečítaj a podčiarkni si tam, čo ťa osloví. Môže ti to veľmi pomôcť. Pomôže ti to uvedomiť si, kto a aký je Boh. Kto ty si preňho. Predstav si, že tieto slová Bohu hovorieval kráľ Dávid a uver tým slovám. Sú pravda. Boh ťa pozná najlepšie, Dadý. A vieš čo, chce pre teba viac, než si ty vo svojom živote dokážeš vysnívať. To je tiež celkom sila... Pozri... toto si tiež nájdi...

„Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.“ (1. Korintským 2:9)

 

ALEBO 

„Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami,‘ znie výrok Hospodina, ‚sú to zámery pokoja, a nie nešťastia.“ (Jeremiáš 29:11)

Ako som písala. Ty to totiž môžeš dotiahnuť, Dadý, oveľa ďalej ako „len“ že ustojíš útok na tvoju hodnotu. Ty zo svojej identity totiž môžeš aj budovať. Ale ak chceš niečo budovať, musíš stáť na skale.

„Ten však, ktorý nás spolu s vami upevňuje v Kristovi a pomazal nás, je Boh.“ (2. Korintským 1:21)

Ja som totiž až teraz, Dadý, pochopila, že Boh chce, aby so mnou nepohlo ani najhoršie „bodavé slovíčko“. Praje si pre mňa, aby som ho dokázala odmietnuť a naopak, keď začujem pravdu, aby som ju dokázala prijať, a trebárs zmenila aj svoj zlý postoj. Hovorila som o tom nedávno s Jánom Bucom, jedným kňazom tu zo Slovenska. Som presvedčená, že by sa ti páčil. Povedal mi: „Boh chce, aby si bola ešte slobodnejšia. Chce, aby tvoja identita v ňom bola ešte pevnejšia. Aby, keď ti niekto povie, že si „husa pitomá“, aby si sa tomu dokázala zasmiať ako teraz a išla ďalej.“ Tak sa to učím, Dadý, aby som vyrástla. Pochopila som totiž, že pre to, aby som dokázala naplno žiť a dávať zo seba to najlepšie čo môžem, v rodine, v práci, v službe, v ostatných vzťahoch, musím presne vedieť, kým som, komu patrím a prečo tu som. Ako Kristus, ktorý na otázku „Tak predsa si kráľ?“ odpovedal Pilátovi:

 

„Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.“ (Ján 18:37)

Ďalšia výhoda je, že keď budeš vedieť, kým si, nebudeš už primárne túžiť po uznaní od druhých. Tvojím hlavným cieľom totiž bude páčiť sa Bohu a budeš túžiť po tom, aby si vykonala to, k čomu ťa On povolal. Potom nezabúdaj, že okrem konkrétnej úlohy, ktorú pre teba Boh má, je tou prvou a najväčšou úlohou a Božou túžbou samotná Láska.

„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“ (Ján 13:34)

„Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zvučiaci činel. A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. Ak by som rozdal všetok svoj majetok, a ak by som vydal svoje telo, aby som sa mohol chváliť, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo.“ (1. Korintským 13:1-3)

 

Okej. To je v tomto liste o IDENTITE všetko. Nechala som ti tu tú jednu modlitbičku. Keď tú vetičku povieš Bohu každý deň s ozajstnou túžbou, ver, že On bude konať a tvoj život sa začne meniť. Nabudúce ti napíšem niečo o tých obranných mechanizmoch, totiž zautomatizovaných reakciách, ktoré máme. Presne o tých chvíľach, kedy zareagujeme skôr, než si to stihneme rozmyslieť a divíme sa, kde sa to v nás vzalo. 

Tak čus. Mám ťa tak rada. Pozdravuj mamku a ocka.

P.S. Omylom som si odviezla ten priehľadný lak na nechty. Soráč cool

P.P.S. Ešte pár veršíkov. Čavec

Your sister heart

„Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani Božie veci nepozná nikto, len Boží Duch.“ (1. Korintským 2:11)

 

„Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole. Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.“ (Matúš 13:44-46)

 

Anna Vrhelová