« Späť

Príbeh obyčajnej kontajnerovej budovy, ťažko tomu uveriť...

Keďže sa bavíme o stavbe, pravdepodobne to bude zaujímať chlapov. A keďže chlapov omáčky nebavia, ideme rovno k faktom.

Začnem statusom, ktorý som napísal na FB 27. apríla 2018:

 

Február 2017 – zistili sme, že grant na stavbu kontajnerovej budovy nám neschválili, ale dostali sme nejaké financie od študentov z Nemecka, tak sme aspoň opravili plot za cca 300 €.

Marec 2017 – vyliali sme platňu, pretože sme na ňu dostali financie od policajta – 4500 €.

Máj 2017 – keďže bola platňa, rozhodli sme sa za každú cenu zmontovať kontajnery, aby už do nich nepršalo. Paradoxne pršalo aj potom, nejako to netesnilo.

Jún 2017 – postupne sme dostali nejaké financie od vzácnych ľudí (tentokrát Slovákov), vždy aby sme mohli niečo ďalšie urobiť. Napr. 2000 € na žumpy, niečo na prípojku elektriny, na studňu, na zapojenie elektriny.

 

 

Problém bol, že do kontajnerov stále pršalo. S malinkou dušičkou sme začali plánovať na jeseň stavbu strechy. V auguste po CampFeste sme vedeli, že naši vzácni bratia z USA prídu na 2 týždne pracovať a vyzbierali aj nejakú sumu. Ale bola to iba tretina sumy, ktorú sme potrebovali na strechu.

Dva týždne pred stavbou sa ďalší vzácny Slovák rozhodol, že uhradí drevo, a jednu tretinu sumy sme si požičali. A tak sme v septembri s dobrovoľníkmi z USA aj zo Slovenska postavili konštrukciu strechy a prikryli ju plechom.

V jeseni 2017 sa rozhodli dvaja mladí zdatní chlapi, že budú dobrovoľníkmi, vďaka čomu sme svojpomocne do začiatku zimy uzavreli budovu a dotiahli detaily. Mimochodom, v novembri sa istý cirkevný zbor rozhodol urobiť zbierku, a tak sa vyrovnala aj posledná tretina financií potrebná na strechu.

 

 

26.4.2018 sme spustili v budove vodu, aby sme už na CampFeste mohli teoreticky použiť verejné sociálne zariadenia. Má to ale háčik, do zimy by sme potrebovali budovu zaizolovať, pretože ináč hrozí, že nám tá voda popraská.

Prešiel zhruba jeden rok a ja si zase kladiem otázku: Je nejaká reálna šanca zaizolovať túto budovu do zimy, ak na to nemáme teraz financie? Napadá mi iba jediné: "Ibaže sa stane nejaký zázrak."

Ďakujem vám, celý MPK tím: interný, externý, dobrovoľníci, podporovatelia a dokonca aj pozorovatelia, že môžem toto neskutočné dobrodružstvo zažívať s vami. Ak by sme pred rokom získali financie na celú stavbu, mám pocit, že by sme si kopec zázrakov ani nevšimli. Som vďačný Pánu Bohu, že robí veci tak, ako robí.

 

Pokračovanie príbehu o pol roka neskôr:

V septembri 2018 sme si s chalanmi na Ranči vyhradili dva týždne na to, že budeme ďalej pokračovať, aby sme sa niekam pohli. Robili sme čo sme vedeli, vždy sa objavil niekto, kto niečo vedel, a tak sme osádzali nejaké okná, dvere, začali zatepľovať spoločenskú miestnosť z vnútra, akurát izolácia vonkajšej fasády, bola pre nás trochu veľké sústo. Skúšali sme aj zisťovať možnosti, koľko by stálo zavolať na to firmu, ale žiaľ, v septembri na zateplenie už žiadnu firmu nezoženiete, pretože každý finišuje, aby stihol do zimy čo najviac.

V tom čase sme ale narazili na jedného priateľa, ktorý už fasády prestal robiť, pretože nemá na to partiu robotníkov. Tak sme sa ponúkli, že síce sme fasádu ešte nikdy nerobili, ale ak nám bude robiť majstra, tak by sme sa mohli tváriť ako robotníci a snáď sa niečo podarí. Čuduj sa svete, súhlasil, a tak sme sa spolu prvý októbrový týždeň pustili do izolácie. Znovu vďaka ochotným dobrovoľníkom, ale aj naším MPKčom, sme vyskladali prapodivnú atrapu stavebnej firmy a v polovici októbra bola budova vo fasáde. Keď sme po vyúčtovaní nákladov na materiál zašli aj za naším majstrom, aby vystavil faktúru za svoju 3-týždňovú prácu, s pokojným úsmevom nám vysvetlil, že faktúrovať nebude. Pre istotu sme sa ho spýtali ešte raz na rovinu, či to myslí vážne. A myslel.

 

 

 

Momentálne sme v štádiu pred druhou fázou elektriny, pred doizolovaním spoločenskej miestnosti, kde budeme potrebovať ešte urobiť steny, podlahu a strop, v exteriéri potrebujeme dokončiť drevené obklady a zvnútra ešte veľa drobných detailov. Finančne sme znovu niekde na nule. To znamená, že nemáme dlh, ale ani budget na dokončenie.  

Dnes je 8.2.2019 a zamýšľam sa nad tým, či je šanca, aby sme do CampFestu 2019 budovu dokončili aj skolaudovali.

Ak by sa to nepodarilo, asi sa nič tak strašné nestane, ale dnes som posilnený Božou vernosťou, ktorú  nám krok po kroku prejavuje. Som posilnený silou, ktorá spočíva v ochotných srdciach ľudí, ktorí prídu a pridajú ruku k dielu. Niekedy prakticky, inokedy finančne. Nie je ich prebytok, skôr by som povedal, že je to vzácne, ak sa niekto nájde. Ale každý jeden je obrovským povzbudením. Som posilnený naším MPK tímom, s ktorým môžeme toto všetko prežívať, pretože reálne môžeme sledovať projekciu našich každodenných ranných modlitieb do viditeľných výsledkov.

Teším sa na jeseň 2019, keď tento príbeh dopíšem.

Števo Beňa